Dňa 23. mája 2017 sa na Ministerstve zdravotníctva SR uskutočnilo rozporové konanie k hromadnej pripomienke občianskeho združenia RASTAMAMA (v zastupení JUDr. Rastislav Ďurove) a ďalších predstaviteľov občianskej spoločnosti (OZ Medicann, EIHA.org) k témam:

1) vyňatia Cannabidiolu (CBD) zo zoznamu kontrolovaných látok a
2) umožnenia pestovania vybraných odrôd konopy siatej na záhradnícke účely.

Naše pripomienky boli zástupcami ministerstva odmietnuté, pričom my naďalej na rozpore trváme. Ako smutný sumár nášho stretnutia uvádzame, že naše pripomienky zástupcovia ministerstva vôbec nemali záujem zvážiť, ani sa nimi na odbornej rovine hlbšie zaoberať, o čom svedčí fakt, že už vopred mali pripravenú zamietavú zápisnicu z rozporového konania.

Aj vzhľadom na túto skutočnosť prosíme ĎALEJ AKTÍVNE ŠÍRIŤ NAŠU PODPISOVÚ INICIATÍVU ZA LEGALIZÁCIU CBD NA TEJTO LINKE, aby sa táto téma mohla opätovne otvoriť v rámci rokovania v parlamente s ešte väčšou podporou zo strany verejnosti.

Uvádzame krátky záznam z rozporového konania k dvom vyššie uvedeným bodom:

AD 1: V súvislosti s CBD zástupcovia MZ SR otvorene uznali, že nikdy neexistoval žiadny medzinárodný záväzok ani rozhodnutie orgánov EÚ, ktoré by Slovensko zaväzovali zaradiť CBD na zoznam kontrolovaných látok. Podnetom bola len žiadosť súkromnej farmaceutickej spoločnosti na uvedenie nového liečiva na trh (Sativex) a dôvodom na zaradenie CBD do zoznamu bola “chemická príbuznosť s THC”, pričom však svoje rozhodnutie nedokázalo ministerstvo uspokojivo vysvetliť. MZ SR priznalo, že nedisponuje dôkazmi o psychotropnom účinku CBD. Na otázku, prečo v zozname kontrolovaných látok nie je napríklad kyselina tetrahydrokanabinolová, ktorá sa od psychotropného THC líši jedinou funkčnou skupinou, či ďalšie látky chemicky príbuzné s THC, ministerstvo odpovedalo, že tieto látky nie sú účinnou zložkou žiadneho lieku, a preto sa ich zaradeniu bližšie nevenovali. Na náš argument, že chemická príbuznosť sama o sebe ešte neznamená rovnaký účinok v ľudskom organizme, a že európske autority v oblasti sa momentálne o CBD vyjadrujú ako o látke, ktorá “podľa doterajších poznatkov nejaví psychotropné účinky”, ministerstvo nedokázalo uspokojivo reagovať.

Na otázku, prečo v súčasnosti a vo svetle nových okolností, nedajú podnet na vyradenie CBD z kontrolovaného zoznamu, predstavitelia ministerstva uviedli, že ak náhodou pri užívaní CBD vznikol nejaký problém, ministerstvo za to nechce niesť zodpovednosť.

Ďalším veľkým rozporom ostáva, že hoci Sativex (kvôli ktorému je primárne CBD v osobitnom zozname) je na Slovensku oficiálne registrovaný ako liečivo a lekári naň môžu predpísať recept, v praxi ho nie je možné na Slovensku legálne získať, nakoľko ho žiadna distribučná spoločnosť na Slovensko nedodáva. Ako skutočný výsmech prístupu k pacientovi sa javilo stanovisko jedného z predstaviteľov ministerstva, aby si ťažko chorí pacienti (často s pohybovým obmedzením) išli Sativex vyzdvihnúť do Rakúska alebo inej krajiny, v ktorej je tento liek dostupný. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že napriek tomu, že Sativex je v prípade mnohých pacientov jediný účinný liek na zmiernenie príznakov ich chorôb, tento liek nie je hradený zdravotnou poisťovňou a pacienti by si ho museli kúpiť v plnej výške jeho ceny, ktorá niekoľkokrát prevyšuje ich invalidný dôchodok. Na otázku ako je možné, že slovenskí pacienti nemajú prístup k lieku, ktorý prešiel na Slovensku registračným procesom a lekárne a distribučné spoločnosti sú tak podľa zákona povinné tento liek do 24 hodín od prijatia objednávky zabezpečiť a pacientovi vydať, predstaviteľ ministerstva odpovedal, že Sativex nie je predmetom momentálneho rozporového konania a odpovedi na otázku sa vyhol.

Vo vzťahu k povahe CBD je vzhľadom na rozhodnutie ministerstva nutné uviesť, že psychotropné látky sú látky ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami. CBD je látka, ktorá vykazuje určité účinky na centrálny nervový systém, skúmaný na ľuďoch bol predovšetkým jej antipsychotický účinok a antiúzkostný účinok. V doterajších štúdiách však nevykazovala účinky spôsobujúce zmeny nálady, vnímania reality, vedomia ani správania človeka a jej užívanie nemalo negatívny vplyv na fungovanie jedinca v spoločnosti. Podľa súčasných výskumov tak nespĺňa definíciu psychotropnej látky podľa zákona č. 139/1998 Z.z.

AD 2: Vo vzťahu k našej pripomienke týkajúcej sa umožnenia pestovania konopy na záhradnícke účely ministerstvo uviedlo, že tento návrh ide nad rámec navrhovanej novely. Ako protiargument sme uviedli, že legislatívne pravidlá vlády takýto postup nezakazujú, a že podstatné je v legislatíve riešiť meritum veci, nie formálne obštrukcie. Na tento argument ministerstvo nereflektovalo. Do budúcna však ministerstvo nechalo otvorenú možnosť znova sa k tejto téme vrátiť a riešiť ju na úrovni pracovných skupín ministerstva, ak minister zdravotníctva bude s touto agendou súhlasiť.

Na náš hlavný argument, ako je možné, že hoci účinné látky maku siateho sa nachádzajú v 1. skupine omamných látok a zároveň sa rastliny maku siateho nachádzajú v II. skupine omamných látok, a zákon pritom umožňuje mak pestovať na ploche menšej ako 100 m2, kým vybrané nepsychotropné odrody konopy zapísané v Spoločnom katalógu, ministerstvo odmieta povoliť pestovať, nedokázali zástupcovia rezortu zdravotníctva uspokojivo odpovedať.

Zároveň vnímame ako úplne zavádzajúci argument ministerstva, že vybrané odrody konopy možno za istých okolností pestovať. Tieto okolnosti však vyžadujú, aby tieto odrody konopy boli vysadené na ploche viac ako 1 hektár, ako aj nutnosť podať žiadosť o priame platby v rámci eurodotácií. Ako sme však opakovane zdôraznili, tento spôsob pestovania konopy nespadá do režimu záhradníckeho pestovania na malej ploche a bez zbytočných formalít ako je to u maku siateho.

Ministerstvo tiež cituje §15 zákona, ktorý hovorí o tom, že rastliny konope je možné pestovať na základe povolenia a pestovateľ musí celú úrodu konopy odovzdať spracovateľskej organizácii za vopred dohodnutú cenu pričom spracovateľ musí byť držiteľom povolenia. Tento režim sa aplikoval pred rokom 2009. Odkedy je u nás možné pestovať povolené odrody konopy vo farmárskom režime, žiadny spracovateľ konopy nemá žiadne povolenia. Jedná sa o bežnú poľnohospodársku plodinu.

Tiež vnímame ako jasný rozpor nezlučiteľný s vývojom agrosektora po vstupe do EÚ, ak Slovenská republika aplikuje možnosti, ktoré jej dáva článok 22 Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach (1961), t.j., že štát zakáže pestovanie konopy ak uzná, že je toto ohrozením verejného zdravia a blahobytu. Prízvukujeme, že takáto aplikácia sa podľa komentára k Dohovoru má udiať nielen na základe právomoci štátnych orgánov, ale aj na základe ich úsudku a musí byť vykonaná v dobrej viere. Hoci v minulosti sa mohlo zakázanie pestovania konopy javiť ako relevantný krok, podľa súčasného právneho stavu, keď už zákon umožňuje bezlimitné pestovanie “povolených odrôd” vo formárskom režime, je súčasné rozhodnutie ministerstva aplikovať tento režim absolútne neopodstatnené a kontraproduktívne.