členovia Svetovej komisie pre drogovú politiku
Organizácie a jednotlivci všade vo svete žiadajúci zmenu drogovej legislatívy tak nerobia preto, že by privítali menej problematický prístup k drogám. Drogy sú pomerne ľahko dostupné a ľudia ich berú aj v krajinách, ktoré uplatňujú za drogy tie najtvrdšie tresty. Problémy spôsobuje práve ilegalita a z nej vyplývajúci čierny trh, korupcia a násilie - a to je potrebné postupne zmeniť.
V posledných rokoch sa viacero medzinárodných organizácií, ktoré sa zaoberajú drogovými konvenciami, drogovou politikou a kontrolou drog (Svetová komisia pre drogovú politiku, Úrad OSN pre drogy a kriminalitu - UNODC, Svetová zdravotnícka organizácia - WHO) zhodujú na tom, že je čas na zmenu kurzu v drogovej politike. Konkrétne kroky však budú musieť uskutočniť vlády jednotlivých štátov. (Bez spoločenskej požiadavky v danej krajine a odbornej diskusie v ktorej budú zverejnené jednoznačné fakty je však zrejmé, že žiadna vláda sama od seba nezačne iniciovať v tejto oblasti nejaké pozitívne zmeny.)
O dôvodoch pre dekriminalizáciu, alebo legalizáciu drog najlepšie vedia rozprávať tí, ktorí boli priamo zapojení do „vojny proti drogám“ - policajti a sudcovia - tí z nich, ktorí majú svedomie a pocit zodpovednosti. Medzinárodná organizácia LEAP (Law Enforcement Against Prohibition – Strážci zákona proti prohibícii) združuje väčšinou vyslúžilých policajtov a sudcov, ktorí boli vo svojej praxi frustrovaní nielen neúčinnosťou uplatňovania drogovej prohibície, ale aj jej nemorálnosťou (typicky boli za drogové delikty vždy postihovaní najmä jedinci zo sociálne slabších vrstiev), kontraproduktívnosťou (plýtvanie obroskými sumami peňazí, ktoré je celkom neúčinné, pretože čierny trh akurát vytvára obrovský priestor pre korupciu - a to na všetkých úrovniach) a tiež absurdnosťou, pretože veľmi často polícia a súdy riešia banálne prípady, keď pri takzvanom zločine chýbajú obete, poškodení, či akékoľvek spoločenské škody, alebo ohrozenia.
Zakladajúci členovia LEAP na začiatku definovali hlavné problémy a otázky, ktoré by mala riešiť drogová politika, ak chce byť reálne účinná a humánna:
- ako dosiahnuť, aby ľudia zbytočne neumierali kôli drogovému biznisu
- ako predchádzať chorobám a epidémiám, alebo duševným poruchám
- ako eliminovať násilie, ktoré je spojené s čiernym trhom
- ako predchádzať vzniku závislostí
Čo sa týka všetkých štyroch bodov, je nutné konštatovať, že situácia sa v globálnom meradle v posledných desaťročiach len zhoršovala. Riešenie si bude vyžadovať nielen legislatívne, alebo systémové zmeny, ale aj zmenu postojov a názorov medzi ľuďmi. Je potrebné postaviť sa k situácii ako dospelí a zodpovední ľudia, ktorí majú k dispozícii fakty a informácie, neprijímať zjednodušené riešenia, ani populistické výroky politikov (či už tzv. „liberálne“, alebo naopak „konzervatívne“), ktoré sú vždy kalkulované podľa momentálnych nálad potenciálnych voličov.
Nakoniec je ešte potrebné spomenúť, že sú tu mnohé „zakázané“ látky (konope, psychedeliká), ktorých možný pozitívny prínos pre jedinca a spoločnosť výrazne prevyšuje možné riziká spojené s ich užívaním. To je už v súčasnosti vac než dostatočne vedecky preskúmané, dokázané a v praxi sa aj ukazuje reálny pozitívny efekt hlavne v oblasti zdravia. Preto považujeme prohibičnú politiku uplatňovanú voči týmto substanciám za nepodloženú argumentmi, nevedeckú a nehumánnu. Je potrebné rozlišovať psychoaktívne látky práve podľa toho, aký je ich individálny aj spoločenský vplyv a podľa toho nastavovať odlišné spôsoby regulácie. V ideálnom prípade by sme nemali podporovať predaj žiadnych drog reklamami (ako sa deje v prípade tých najškodlivejších) a poskytovať pravdivú informáciu o tom, čo konkrétna substancia spôsobuje.
