Svetový obchod s drogami je v skutočnosti len umelo a svojvoľne rozdelený na legálny a nelegálny. Kritériá, akými sú riziká užívania konkrétnych látok sú druhoradé. Len v USA zomrie každoročne na predávkovanie sa liekmi proti bolesti okolo 15 000 ľudí. Po uvoľnení legislatívy týkajúcej sa konope v niektorých amerických štátoch tieto počty dramaticky klesli. Väčšina obyvateľov tohto sveta však nemá prístup k žiadnym liekom proti bolesti. Ani členovia OSN nedokázali zrealizovať alternatívny program, v ktorom by afgánski pestovatelia dostávali vyššiu sumu za ópium, ktoré by následne bolo použité na výrobu opiátových analgetík najmä pre africké štáty.
Že prohibícia je najmä v prípade tzv. marihuany len obyčajné pokrytectvo, dokazuje aj skutočnosť, že vláda USA vlastní už od roku 2003 patent na hlavné kanabinoidy a pritom drží rastlinu cannabis v prvej kategórii zakázaných substancií „bez akéhokoľvek liečebného využitia a s vysokým potenciálom pre zneužívanie“. Pritom všetkom bchod s najškodlivejšou drogou - alkoholom prosperuje a je podporovaný reklamami. Prečo je to tak?
Big Pharma vs Psychedlics - Rick Doblin from MANGU.TV on Vimeo.
V roku 2010 prestížny vedecký časopis The Lancet uverejnil výskum profesora Davida J. Nutta, ktorý okrem pôsobenia na London Imperial College pôsobí aj ako expert a poradca v Európskom monitorovacom centre pre drogy a drogové závislosti (EMCDDA).
V tomto výskume profesor Nutt s kolegami zoradil 20 drog podľa 16 kritérií: 9 bolo z kategórie ako konkrétna droga škodí samotnému uživateľovi a zvyšných 7 kritérií hovorilo ako užívanie drogy pôsobí na okolie daného jednotlivca a na spoločnosť ako takú.
Medzi kritéria patrili také oblasti ako konkrétny potenciál látky usmrtniť človeka pri predávkovaní, špecifické poškodenia orgánov, miera závislosti, ktorú môže látka vyvolať, prípadné oslabenie mentálnych schopností. Potenciál straty práce, hodnôt, peňazí, vzťahov, rodiny, zranenia.
Na druhej strane šlo o kritéria z oblastí ako: nárast kriminality v spoločnosti v dôsledku danej drogy, enviromentálne poškodenie (odpadky, ihly na sídliskách), ekonomické straty (čierny trh), dopad na komunitu ako takú.
Vedci sa dopracovali k nasledovným prehľadným grafom:
Najškodlivejšou substanciou pre uživateľa je notoricky známy heroín, potom crack kokaín a metamfetamín. Na druhú stranu najškodlivejšou drogou pre spoločnosť je alkohol, crack kokaín a heroín. Ak sa následné kritéria zrátali, tak v prehľadnom grafe vidieť, ktorá látka je najnebezpečnejšia a najškodlivejšia pre ľudstvo ako také a ktoré látky predstavujú najmenšie potenciálne riziko.
Podľa štatistík World Health Organisation z roku 2012 hral alkohol rolu v 5,9% všetkých úmrtí sveta, nehovoriac o poničených vzťahoch. Ročne ide o smrť približne 3,3 milióna ľudí. Čo sa týka tabaku – 1 z každých 10 ľudí, ktorí vo svete zomrú, skoná na následky fajčenia (kardiovaskúlárne ochorenia, zlyhania orgánov, rakovina, ...)
Napriek tomu tu máme regulovaný trh s týmito – dá sa povedať jedmi – a látky, ktoré predstavujú omnoho menšie riziko a majú ohromný lekársky potenciál, (konečne vo vede skúmaný), sú zaradené medzi najnebezpečnejšie substancie sveta s nulovým lekárskym využitím (pričom veda tvrdí opak).
Ak substancie o ktorých už ľudstvo má nejaké poznatky vďaka početným výskumom, postavíme mimo zákon – tak neutíchajúci dopyt si vypýta ponuku v podobe nových drog, o ktorých už ale nevieme nič a ktorých riziko toxicity a patologických prvkov nepoznáme a môže byť abnormálne vysoké. Počet nových psychoaktívnych látok (NPS) stúpol o 11% - od roku 2014 bolo identifikovaných 388 nových druhov látok, rok predtým ich bolo 348. Rozsah používania NPS na celom svete názorne ukazuje dynamický charakter tohto problému s drogami.
