David Nutt: prečo počúvame toľko nepravdivých tvrdení o Cannabise.

Profesor David Nutt je bývalý poradca britskej vlády pre oblasť drogovej politiky, bývalý prezident Britskej asociácie psychofarmakológov, Európskej neuropsychofarmakologickej akadémie a Britskej neurologickej asociácie. V minulosti vstúpil do povedomia širokej verejnosti tým, keď médiá prekrútili jeho výrok o bankároch užívajúcich kokaín, a tiež verejným upozorňovaním na pravdu, že alkohol a cigarety sú škodlivejšie, než mnohé zakázané drogy, vrátane LSD, konopy a MDMA. V tej dobe (2009) sa ešte brali tieto jeho výroky ako „kontroverzné“, a David Nutt si nimi vyslúžil prepustenie z vládnych služieb. V súčasnosti pôsobí na Kráľovskej univerzite v Londýne a vo vedeckom tíme Medzinárodného centra pre vedu v drogovej politike.

David Nutt

David Nutt

Ako neuropsychofarmakológ na Kráľovskej univerzite v Londýne študujem vplyv užívania drog na mozog. Rovnako ako v prípade iných vedcov študujúcich túto problematiku, výsledky, ktoré zaznamenám v laboratóriu, priamo implikujú ako sa môže spoločnosť lepšie pripraviť na zaobchádzanie s drogami.

Počas mnohých rokov výskumu som sa postupne naučil jednu dôležitú vec: omnoho viac nás priťahuje démonizovanie drog v prípade ich negatívnych následkov, než uvažovanie o ich neutrálnom, alebo potenciálne pozitívnom vplyve. Alebo - povedzme si to trocha exaktnejšie - je tu inherentná zaujatosť vo vedeckej literatúre, učebniciach a populárnej tlači, ktorá zvýrazňuje najmä negatívne aspekty užívania drog. A viac tlačiarenskej farby sa minulo kôli konope, než kôli ktorejkoľvek inej droge zrejme preto, že je to najrozšírenejšia ilegálna droga, a že je predmetom intenzívnych diskusií o jej regulácii.

Môj výskum sa sústreďuje na neurologické funkcie, a preto sa často stretávam s rôznymi tvrdeniami o vplyve Cannabisu na mozog. Pravdepodobne ste niektoré počuli tiež: tvrdenie, že Cannabis znižuje IQ až o osem bodov, že užívanie tejto drogy spôsobuje schizofréniu a že z dlhodobého hľadiska poškodzuje kognitívne funkcie. Čo je na týchto tvrdeniach fascinujúce je, že sú takmer vždy „založené na vedeckých dôkazoch“. Lenže je to skutočne tak?

Nedávna séria referátov Medzinárodného centra pre vedu v drogovej politike sa sústreďuje na túto otázku a vyhodnocuje vedecký prístup v súvislosti s tými najpoužívnejšími tvrdeniami o konope. Výsledky sú závažné: celkovo ukazujú, ako ľahko môžu byť dôkazy prekrútené v prospech rôznych politických zámerov.

Posledným často opakovaným príkladom takejto proklamácie je hlavný záver zo správy z Dukeovej univerzity (z r. 2012), že Cannabis spôsobuje pokles inteligencie až o 8 bodov. (Túto informáciu reprodukovalo v r. 2012 aj mnoho webových stránok v Čechách a na Slovensku. Štúdiu z iného uhlu pohľadu kriticky komentoval okrem iných aj nórsky sociológ Ole Rogeberg. - Pozn. prekl.) Lenže tento výsledok je založený len na jednej štúdii, a pritom 8-bodový pokles IQ bol pozorovaný len u 38 jedincov (3,7% z celkového počtu pozorovaných osôb). Štúdia University College London z októbra 2014 opätovne preskúmava tento problém s inou skupinou mladých ľudí, ktorá má vyše dvojnásobný počet členov oproti prvej skupine z Dukeovej univerzity. Nová štúdia berie už do úvahy aj iné premenné - ako je užívanie alkoholu, cigariet, rodinnú výchovu a ďalšie potenciálne vplyvy. A aký bol výsledok? Autori nenašli vôbec žiadny vzťah medzi Cannabisom a IQ, dokonca ani v prípade ťažkých užívateľov konopy. Je zrejmé, že sme ešte nedospeli k definitívnej odpovedi na to, či má Cannabis vôbec nejaký neblahý vplyv na inteligenciu.

Takže keď sme v tejto záležitosti poukázali na určité metodologické nedokonalosti a konflikty, prečo aj naďalej toto tvrdenie koluje mediálnym priestorom, akoby to bol jednoznačný fakt? Čiasotčne to je zpríčinené našim hladom po nových objavoch. Spoločnosť je posadnutá najmä novinkami, ktoré znamenajú nejaký technologický, alebo vedecký prielom. Takže keď sa zverejnia nejaké nové vedecké zistenia, obzvlášť o droge ako je Cannabis, s ktorou je tak veľké množstvo ľudí spriaznených, tak sú z toho novinové titulky. Nanešťastie sa ukazuje, že po prvých „objavných momentoch“ sa náš kolektívny záujem o celú záležitosť rýchlo vytráca. Povedané inak, prvotné štúdie vždy generujú titulky v populárnych médiách i vo vedeckej tlači. Korekcie a konfliktné nálezy, ktoré tieto závery aktualizujú, alebo vyvracajú po roku, či dvoch, už nikoho veľmi nezaujímajú.

icsdp

Ďalší dôvod, prečo sú nesprávne tvrdenia o Cannabise tak vitálne a virálne, je trocha rafinovanejší. Ide najmä o to, že sa primárne orientujeme podľa svojich neracionálnych dojmov a všeobecných informácií o užívaní drog, ktoré sme získali v procese výchovy. Vždy nás učili, že užívanie konope vedie k zblbnutiu. Takže keď vidíme taký novinový titulok, ktorý je v súlade s tým, ako sme boli vychovaní a ako sme zvyknutí uvažovať, a navyše má autoritu vedeckého dôkazu, tak to môže byť pre nás komfortný a atraktívny spôsob, ako si potvrdiť naše dojmy. Aj keď sa ukáže, že ten vedecký prístup nebol celkom  správny, a výsledky že sú tým pádom mylné, nie sme veľmi ochotní upraviť a korigovať svoje predsudky. Namiesto toho býva pre väčšinu ľudí schodnejšou cestou niektoré fakty proste ignorovať. Takže výsledkom toho príliš často býva množstvo vedeckých korekcií, vyvrátení a reinterpretácií zametených pod koberec. Nechceme uveriť tomu, že sme boli dlhé roky klamaní, alebo uvádzaní do omylu.

Osobne verím tomu, že je tu ešte jeden dôležitý vplyv, ktorý určuje negatívny charakter vedeckých referátov: peniaze. Vedci ktorí študujú zdravotné a sociálne dopady užívania drog, sú zvyčajne financovaní vládnymi agentúrami, a tie často zdôrazňujú negatívne následky drog v spoločnosti, aby tak mohli lepšie obhájiť opodstatnenosť im poskytovaných štátnych dotácií. Ak nejaký vedec dokáže preukázať, že nejaká droga je dosť nebezpečná, tak sa tým dáva najavo, že pre ochranu spoločnosti je dôležité urobiť ešte aj nejaké ďalšie výskumy. Čím škodlivejšia sa nejaká droga zdá byť, tým dôležitejšie by malo byť zafinancovanie ďaľšieho výskumu o nej, a tak sa ten výskum ďalej udržuje. Naopak - ak sa užívanie nejakej drogy javí byť ako bezvýznamné, prečo by sa potom vláda mala obťažovať financovaním takého výskumu? Tento cyklus bol udržovaný v záujme vedeckého priemyslu pomocou demonštrovania škodlivých dôsledkov užívania drog ako je Cannabis, a dôvodom bolo vždy práve obhájenie si tejto svojej činnosti. Samozrejme, jedným z hlavných dôsledkov bolo, že výskum o potenciálnych benefitoch drog bol odsunutý na vedľajšiu koľaj - ako napríklad v prípade výskumu zdravotných účinkov Cannabisu, ktorý bol výrazne podfinancovaný.

Dnes existuje obrovské a stále rastúce množstvo vedeckej literatúry o Cannabise. Lenže vďaka jej zložitosti a častej rozporuplnosti zvyčajne počúvame len negatívne závery štúdií. Istota, s akou ľudia prehlasujú, že konope spôsobuje schizofréniu, alebo že znižuje IQ, je pomýlená. Dôkazy o týchto veciach sú nejednoznačné a často protichodné. Kým sa nenahromadí dostatočné množstvo dôkazov, mali by sme sa stavať k tejto problematike s otvorenou mysľou a rátať aj s tým, že cannabis nezapríčiňuje pokles IQ, ani schizofréniu, a rovnako aj s tým, že ťažké užívanie konopných drog v adolescencii môže niektorým jedincom vážne ublížiť. Medzinárodné centrum pre vedu v drogovej politike vypracovalo referáty ilustrované prehľadnými infografikami týkajúce sa konopnej problematiky. Tieto referáty nám prístupnou formou sprostredkovávajú vedecké dôkazy z danej oblasti, ktorých pochopenie by malo byť prvým krokom ku kvalifikovanej diskusii o tom, ako by mala naša spoločnosť zaobchádzať s konopou. Ťažšou časťou procesu bude pochopenie a prekonanie prekážok, ktoré obmedzujú používanie týchto faktov a argumentov vo verejnej diskusii.

Ak chceš odoberať novinky,

Podpíš petíciu za triezvu drogovú politiku

Máte k tejto kampani otázky, pripomienky, nápady, prípadne chcete pomôcť? Kontaktujte nás mailom, na t. č. +421907 944 374, alebo na Facebooku.

FAQ | dokumenty na stiahnutie | materiály pre médiá | správa adminovi o chybe na webstránke